Slovenskí krajania v Amerike sa významným spôsobom zaslúžili o vznik československého štátu. Zahraničný odboj vedený budúcim prezidentom T. G. Masarykom podporovali na základe prísľubu, že nový štát bude rešpektovať zabezpečí rešpektovanie slovenských potrieb ponechaním časti rozhodovacích právomocí na Slovensku. Tento záväzok bol obsiahnutý aj v Pittsburskej dohode z mája 1919, ktorú americkí Slováci chápali ako doplnok Clevelandskej dohody z októbra 1915. Československá realita však bola odlišná. Obsah dohôd bol zo strany československého prezidenta i vlády vnímaný ako nezáväzný. Slovensko tak nezískalo požadovanú autonómiu ale aj postavenie na Slovensku vplyvnej katolíckej cirkvi bolo ohrozované protikatolíckym hnutím z českých krajín. Aj preto sa slovenskí cirkevní predstavitelia spájali s rodiacim sa slovenským autonomistickým hnutím, Kvôli čomu na nich československé úrady nazerali podozrievavo. Pôsobenie predstaviteľov katolíckej cirkvi úrady úzkostlivo sledovali a snažili sa ich aktivity obmedzovať. To sa prejavilo aj voči osobe spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý mal v roku 1923 na výzvu olomouckého arcibiskupa uskutočniť misijnú cestu k americkým Slovákom. Keďže československé orgány odmietli biskupovi Vojtaššákovi vydať pas, zamýšľaná cesta nemohla byť realizovaná. Proti tomu ostro protestovali organizácie slovenských katolíkov v Amerike otvoreným listom prezidentovi T. G. Masarykovi, v ktorom poukázali na systematické nerešpektovanie slovenských práv zo strany československého štátu.
Zaradenie do tematického celku: Slovensko v Československej republike. Zápas o autonómiu Slovenska
Otázky:
- Aký bol rozdiel medzi Clevelandskou a Pittsburskou dohodou?
- J. Vojtaššák bol vymenovaný v roku 1920 za spišského biskupa. Spolu s ním nastúpili do úradov ešte dvaja biskupi. Viete ich mená a miesta pôsobenia?
- Čo znamenalo heslo „zúčtovať s Rímom“?
- Kto bol Scotus Viator, spomínaný v texte? Akú úlohu zohrával vo vzťahu ku Slovensku?
OTVORENÝ LIST
P. Tomášovi G. Masarykovi
Prezidentovi republiky Česko-
Slovenskej.
Sduženie Slovenských Katolíkov v Amerike.
1923.
Pán Tomáš G. Masaryk
Prezident republiky Česko-Slovenskej
Praha, Česko-Slovenská republika.
Pán prezident:
V kritickej dobe, keď osud mal rozhodnúť nad svratom svetovej války, napnuli Ste so svojími vernými všetky sily, aby výsledok borby sklonil sa v náš obapolný prospech. Váš zjav v kruhu americkej Slovače vznietil nebývalé nadšenie, – Vaše klepanie na srdcia nášho ľudu našlo živú ozvenu – a Vaše dovolávanie našej pomoce korunoval zdar. Objímal brat brata a na vyjasnenom blankyte vydobytej slobody a bratskosti zausmialo sa nám slnko šťastnej budúcnosti…..
Dovolte nám, pán Prezident, pripomenúť to nadšenie a jasanie, s akým vítal Vás náš ľud slovenský, kdekoľvek Ste sa medzi ním objavili, svoje plány mu rozvíjali a ho o svojich najúprimnejších úmysloch uisťovali. Dovolte nám pripomenúť tie obete peňazí aj krvi, ktoré boly neskoršie pečaťou našej vernosti k dielu tak vznešenému a svätému.
Slovač americká sľub svoj dodržala; v danom sľube dostáli sme a stojíme verne po dnes. Oproti tomu s nemalou príchuťou trpkosti pozorujeme po celé štyri roky, že Vaší konštituenti, ktorí Vás k nám vyslali a ktorým na našom spojenectve a na našej pomoci pred svetom toľko záležalo, nemali nikdy v úmyslu splniť to, čo Vám do úst kládli, a čo Ste nám Vy, opierajúc sa o toto úzadie v ich mene sľubovali. Prišli Ste k nám ako rovný k rovnému; tak sme Vás prijali, tak sa s Vami stýkali a tak s Vami plány o budúcnosti rysovali. Nie bez našej pomoci, bez pričinenia amerických Slovákov, došli Ste splnenia svojich snov životných, – došli slobody národa českého.
Bodaj by sme Vám to pred svetom neboli nútení vyznať, že LEN ČESKÉHO; lebo národ slovenský, čo Vámi prvopočiatočne uznaný legálny kontrahent vo vybudovaní tej republiky, na ktorej čele teraz stojíte, necíti sa pod Vašou egidou svobodným v tom smysle, akú svobodu národ samostatný a neodvislý má si právo vindikovať, zvlášť v dnešnej dobe samourčenia národov.
Čakali sme trpezlive celé štyri roky, či sa predsa len nehne svedomie v tých kruhoch, ktoré sa nám za bratov natískali, dnes však s námi macošsky – nie – priamo otcovsky nakládajú. Vidíme sa krok za krokom zradzovanými, zapredávanými nie len Vašimi rodákmi krvou a citom, Vašou vládou, ale aj slabšími z našej svojeti, ktorá za chlebové výhody vylákaná do neviditelnej siete imperialistických ašpirácií zrieka sa na vonok toho, čo je každému národu, a čo je aj nám uvedomelým Slovákom nenarušitelné, nepriekupné, sväté; čili slovensky „šluhovia.“
Kým Ste sa medzi nami zdržovali, hovorili Ste k nám hlasom brata, prosto a bez použitia fráz, aké ľudom Vášho povolania tisícami stojá na porudzi. My dnes tým samým spôsobom jednoducho a proste chceme Vám povedať, že Slováci vo Vás a vo vláde Česko-Slovenskej republiky citia sa nie len sklamaní, ale priamo ohrožovaní vo svojej národnej existencii.
Nechceme Vám pripomínať blízskej minulosti, ktorými vláda republiky Česko-Slovenskej nado všetkú pochybnosť prejavila úmysel absorbcie, poťažne vykynoženia Slovákov ako národa; sú Vám oni nadostač známe. Poukážeme Vám na posledný prípad, ktorý sotva že má páru v dejinách takých štátov, ktoré sú ešte len v priechode experimentu ľudovej vlády, – pád, nad ktorým sa zhrozí človek, majúci smysel kultúrny a demokracie.
Za vznešenými predstavitelmi svetových mocností zavítali do Ameriky behom posledných rokov aj zástupcovia tých najrôznejších vierovyznaní, aby svojich prívržencov posilnili na tých cestách, akými mienia doisť večného blaha v pozemských oblastiach. Čo najprirodzenejšieho, že i katolickým Slovákom v Amerike zažiadalo uvítať v svojom kruhu niektorého spomedzi tých hodnostiarov, ktorými nás Rím nie bez pričinenia Vašej vlády po prevrate bol poctil.
Známy je Vám, – ako by aj nie .- prípad biskupa Vojtaššáka, ktorého sme si sem čo hosta pozvali, – od ktorého sme len dobré pre seba, svojou cirkev ale aj pre blaho Vašej republiky očakávali.
A to ukázal sa systém vlády Česko-Slovenskej republiky v celej svojej ošklivo-príšernej nahote.
Pán Prezident, s incidentom biskupa Vojtaššáka stotožňujú sa, americko-slovenskí katolíci. Vaša vláda dovršila ním vrchol dosavádnych represálií, páchaných neoprávnenne po štyri úplné roky na Slovensku a Slovákoch. Odopretie pasu Vášho ministra vyvolalo v našich kruhoch takú roztrpčenost že neboli by sme hodní svojho mena a svojho verím, keď by sme sa proti tomu čo najrozhodnejšie neohradili. Za tým cielom svolalo Sdruženie Slovenských Katolikov v Amerike poradnú schôdzu do Pittsburghu, ktorá sa aj odbývala dňa 8. augusta b. r. , a na ktorej zástupcovia všetkých katolických organizácií, prevážneho počtu duchovenstva a popredných činiteľov usniesli sa predložiť slovensko-katolícke sťažnosti Kongresu tohto Sdruženia, ktorý sa zase odbýval v dňoch 9. – 11. oktobra 1923, v Lansford Pa., kde sme jednohlasne rozhodli obznámiť vzdelaný svet zvlášť týmto výčinom Vášho ministra, a predložiť aj svetovým mocnostiam a ich popredným činiteľom následovnú
Obžalobu
proti Vám a Vašej vláde
Ak Ste čo prezident republiky česko-slovenskej dľa zákona nie zodpovedný za svoje činy štátnym medzítkam, – a ak Vaša vláda nehonoruje Váš sľub a Váš podpis ako Predsedu Národnej Rady Čs., ťahame Vás na zodpovednosť, čo džentlemana za to kultúrne pirátstvo, ktoré Vaša vláda a Vaši ministri od prvej hodiny prevratu na našom národe slovenskom páchajú, – žiadajúc Vás súčasne ako džentlemana soznať a splniť, čím Ste sa nám, americkým Slovákom boli zaviazali.
Toto právo berieme si ako stránka kontrahentov s Vašou osobou do vybudovaní republiky Česko-Slovenskej.
Pozdvihujeme žalobu proti Vám a Vašim bývalým faktorom v Paríži pred uzavíraním mieru a po ňom zo zavádzania mierových delegátov a vôbec celého sveta, ako by Češi a Slováci boli jedným národom. Proti takému tvrdeniu sami Slováci čo najrozhodnejšie sa ohradzujeme. Mylný ten náhľad Vašej vlády podvrátila aj Česká Akademia, a o tom sú presvedčení všetci na slovovzatí a poprednejší historikovia. Pre tú príčinu žiadame my, americko-slovenskí katolíci, aby patričné uzavretia v Paríži Versailles a v Trianone boly zrevidované.
Pozdvihujeme proti Vám obžalobu pre narušenie medzi nami a Vami, ako predsedom Národnej Rady Čs. uzavretého kontraktu, obsaženého v tej tak zvanej Pittburgskej dohode, ktorej hodnotu Vy teraz neuznávate, bagatelizjete – na ktorej exekvovaní my však nástojíme s úctou a významom národnej bully.
Žalujeme na Vás i na Vašu Vládu pre to nedemokratické, nerepublikánské prenásledovanie našských a opozičných časopisov, ktoré neťahajú voz česko-imperialistických ašpirácií a stojá verne na tej zásade, že Slováci sú národom autochtonným.
Obviňujeme Vás i Vašu vládu pre habanie katolických slovenských ústavov, prex natískanie katolikov urážajúcich učebníc do škol pospolitých aj vyšších, – pre zrejmé úradné favorisovanie jednotlivcov aj spolkov, ktorých cielom je podrývanie katolického ducha v našom ľude.
Žalujeme na Vás i na Vašu vládu pred civilizovaným svetom pre to barbarské monstrum, ktoré Ste Vy sankcionovali a ktoré pod názvom „ Zákon na ochranu republiky“ pochop demokracie ničil; ktorý vlastne je tu k tomu, aby nás čo Slovákov na veky umlčal a je tak v našich očiach rakovinou na tele republiky česko-slovenskej.
Žalujeme na Vás i na Vašu vládu pre tú zvlášť Vašu osobou zvelebovanú tak zvanú „ župnú reformu “ ktorá je pútom Slovenska ako národne-j jednotky, národného celku, ktorá je v Česku bielou a u nás čiernou, a ktorá ožobračujúc nás hospodársky i kulturne vydáva nás na pospas rozmaru Vašich centralistických medzítok.
Z týchto a podobne nepopieratelných faktov obžaluvame Vás i Vašu vládu, my americko-slovenskí katolíci, pred svetom z tej príčiny, že cenzúra / o demokracia, o republika, o dvadsiate stoletie osvietené pokroky a volnej myšlienky/ tedy že cenzura Vašej vlády nedopustí na Slovensku jediného prejavu opozicie proti tej až šieleno zreštenej autokrácii, akou Vaší nesvedomití rodáci a politickí dobrodruhovia držia spiaté naše Slovensko.
Ak je správna výpoved, že historia sa opakuje, nech že je Nám dovoleno pripomenuť Vám, že celý národ český zoprel sa s vojho času proti Habsburgom, pre tú príčinu, že Fráňo Jozef nedostál sľubu, daného ráz Čechom. Dali Ste mu prímenia slovolomca, krivoprísažníka, – a to všetkým právom, bez ohľado na to, či jeho sľuby boly „pouze historické ceny“ -, či nie. A nezazlievame Vám, ani Vašim stúpencom, že Ste fundamenti republiky na tie nesplnené sľuby svojho niekdajšieho „ zeme pána “ postavili. Ale, už aj z ohľadu na tu opakujúcu sa historiu, neráčte zabudnuť aj so svojou vládou, že „quod uni justum, alteri aequum“ – že čo sa Vám vo Vašich oligarchoch protivilo, nám sa to na Vás páčiť tiež nemusí, – a že „pražská kamarila“ srovna núti Slovákov, aby sa Vám a Vášmu režimu podobnou mincou odplácali, ak neupustíte od svojich protislovenských a protikatolických úmyslov nedáte Slovákom ako národu, čo im patrí.
A následky? Nech je zodpovedná za ne Praha, – Vy, Pán Prezident a Vaša vláda.
Pán Prezident, ráčíte znať dobre, ako to i my známe, čo závažní nežičníci nášho mladučkého štátu propagujú po cudzích zemiach, že totižto republika Česko-Slovenská neni prirodzeným, nie logickým, nie národným, nie geografickým a nie na historickom základe spočívajúcim výtvorom; že zdedila všetky slabosti bývalej monarchie bez jednej jedinkej prednosti. Či by tu nebolo treba vnútornej jednoty, vnútorného porozumenia dľa Vášho vlastneho hesla, že „demokrace je diskuse?“ Oproti tomu Vy so svojou vládou, a či táto pod Vašou záštitou hatíte, ničíte každý najmenší prejav kde sa jedná o zdôzaznenie našej národnej individuality.
My Slovenskí Katolíci v Amerike stotožňujeme sa aj s osudom našich zámorských bratov, ak krivdy na nich Prahou spáchané sú aj našími krivdami, aj ako Slovákov, aj ako Katolíkov; preto aj sponeváženie biskupa Vojtaššáka dotklo sa nás dvojakou mierou: vláda Vaša kopla ho i preto, že je biskup /ovšem že katolický/, i že je povedomý, Prahe priamo do očí hlediaci Slovák. A táto dvojitá urážka mala potom za následok, že s námi do jednoho šíku postavila sa i prevážna čiasť povedomých americko-slovenských inovercov ako s námi našu všenárodnú krivdu a národné sponeváženie cítiacich bratov.
Čo si Praha s nami po tieto štyri roky dovolovala, a čo zi dovolila pozledne s biskupom Vojtaššákom, vznietilo by aj u iných národov svetový skandál; v našich očiach je on tám väčším, že Vy, pán Prezident, miesto uznánia nemiestnosti urážky a bez ohľadu na zneužitie právomoci svojho ministra, – jeho všetky pojmy demokracie a ludskosti presahujúce šliapanie osobnej slobody slobodného občana, ako by zrovna na náš výsmech, ešte vždy v úrade trpíte.
Ovšem soznávame, že ako pomery dozrávajú, my, slovenskí katolíci, od ľudí, ktorých heslom životným bolo „súčtovať s Rímom“, – ktorých „program je Tábor“ ktorí nás provokujú aby sme si vydobyli to, čo si chceme dľa práva alebo dedovizňou udržať ako katolíci, nie len že satisfakciu žiadať nechceme, a čo zavedená stránka poctivých kontrahentov ani vlastne nemôžeme; ale končiac rad našich inkriminácií, vyhlasujeme tu slávnostne Vám, Vašej vláde, a neprestaneme hlásať celému svetu vzdor opačným náhladom Vašho režimu, že ako sa s našou katolicko-slovensko braťou pod Tatrami modlíme za blaho a rozkvet našej mladej obetiami krvi společne vydobutej republiky, tak ráčte vziať v známosť i so svojou vládou a všetkými jej medzítkami, že: „Áno, sme Slováci, národ samoliaty, autochtonný aj pôvodom, aj kulturou tak históriou ako aj rečou, že takým chceme ostať bez akéhokolvek umeleckého prímesu.“ V čom ak by nám vláda republiky Česko-Slovenskej priamo alebo nepriamo prekážala a vo výšuvedených obžalobách prednesené bezprávie nezamedzila, my z našej stránky i ked by sme aj neboli hned v stave proti každému pražskému „Meternichovi“, „Bachovi“ anebo „Schmerlingovi“ postaviť slovenského či už „Palackého“, „Riegera“, alebo Braunera“, najdeme predsa prostriedky a spôsoby odhalenia našich krivd; ale dúfame spolu, že aj Boh, ktorý nedá zahynuť v neho dúfajúcich národom, zbudí nám nových „Viaterov“, ktorí obznámia svet s našim podružným položením, – a že nadchne aj početnejších „Björnsonov“, ktorí povedia Vám i vláde Česko-Slovenskej tam, a také pravdy, kde a akých by Ste si toho najmenej priali v tejto nanajvýš delikátnej situácii.
Z poverenia Sdruženia Slovenských Katolíkov v Amerike.
Rev. Ján Pastorák Rev. Andrej Pavlik
zápisník. predseda.