Ľudovovýchovná činnosť na Slovensku, 1920, novinový článok (rozhovor)

Ľudovýchovná činnosť na Slovensku.

[…] Navštívil som vládneho referenta pre ľudovýchovu v Bratislave prof. Milana Svobodu, ktorý na moje otázky zodpovedel s opravdovou ochotou a umožnil mi informovať našu verejnosť o činnosti a programe jednoho z najdôležitejších referátov.

Aký je účel ľudovýchovy na Slovensku?

„V prvom rade musím podotknúť, že stará vláda nevenovala ľudovýchove vôbec žiadnu pozornosť. Bo videla v nej jednoho z nepriateľov svojej moci. Preto nechávala všetku ľudovýchovnú činnosť i napríklad v Česku, súkromnej péči rôznych vzdelávacích spolkov, ktoré sa tejto činnosti venovali s opravdovou usilovnosťou, poneváč dôležitosť vzdelania pre existenciu národa je samozrejmá. Vláda Čs. republiky ako vláda demokratická, republikánska a pokroková pojala ľudovýchovu do svojho celoštátneho programu a sriadila pri ministerstve školstva zvláštne oddelenie osvetové, do ktorého spadá i odbor ľudovýchovy. Účelom nášho ľudovýchovného referátu je organizovať a systemizovať ľudovýchovu na celom Slovensku. Zvláštny tento referát bol sriadený s ohľadom na zvláštne pomery slovenské. Pre rôzne súčasné ťažkosti zahájil bratislavský referát svoju činnosť počiatkom marca t.r.“

[…]

Mohol by ste mi dať, pane referente, informácie o prípravách na najbližšie období?

„V tohtoročnej jeseni bude postavená celá ľudovýchovná činnosť na jednotný základ a bude systemizovaná. Stane sa tak predovšetkým tým, že bude na Slovensku realizovaný zákon zo dňa 7. februára 1919 o organizácii kurzov občianskej výchovy. Práve v týchto dňoch vydalo ministerstvo školstva a národnej osvety zvláštne inštrukcie pre Slovensko ako doplnok k menovanému zákonu. Dľa týchto inštrukcií bude celé Slovensko rozdelené na 38 osvetových okresov, v ktorých sa zriadia zvláštne okresné osvetové zbory so sídlom vo väčších kultúrnych strediskách. Každý zbor bude mať stály určitý obvod a bude pracovať celkom samostatne s ohľadom na miestne pomery vo svojej oblasti. V týchto zboroch budú zástupcovia politických úradov, obcí, všetkých druhov škôl, všetkých vzdelávajúcich spolkov a všetkých vrstiev obyvateľstva (roľníkov, remeselníkov, robotníkov atď.).“

Čo bude úkolom týchto zborov?

„Tieto zbory, ktoré budú zostavené behom septembra, budú sa starať pomocou miestnych dôverníkov, aby ľudovýchovná činnosť vnikla do všetkých obcí. Jedným z hlavných cieľov je, aby sa vôbec všetka kultúrna činnosť sústredila v týchto zboroch a aby sa zabránilo triešteniu síl, ktorých je na Slovensku málo. Vlastnou činnosťou zborov bude pečovať o prednášky, besedy, akadémie, sústavné ľudové školy, bábkové divadlá, atď. Bábkové divadlá, ako všade, tak i na Slovensku tešia sa veľkej obľube. Preto nákladom 10.000 K zakúpi referát niekoľko bábkových divadiel, ktoré budú dané k dispozícii najpotrebnejším okresným osvetovým zborom. Poznamenávame tiež, že ministerstvo vyslalo na Slovensko osvedčeného kultúrneho pracovníka a starého priateľa Slovákov – Karola Kálala, ktorý už svoju činnosť na východnom Slovensku započal.“

V akom stave je otázka verejných obecných knižníc?

 „V tejto otázke ide o prevedenie zákona z 22.júla 1919 o verejných knižniciach obecných. Poneváč však dosiaľ na Slovensku verejné knižnice temer neboli, bude rýchle zavádzanie tohto zákona ťažké. Preto v najbližšej dobe vydá ministerstvo k tomuto zákonu zvláštne inštrukcie pre Slovensko. Ľudovýchovný referát zakúpil zatím zo svojich prostriedkov knihy, zostaví z nich knihovne o 50 – 100 zväzkoch. Behom jesene rozpošle na najdôležitejšie miesta asi 150 knihovní, ktoré budú po správou menovaných osvetových zborov. Niektoré z nich budú putovné. Musím zdôrazniť, že zakladanie týchto knižníc zápasí s veľkými ťažkosťami, hlavne s úplným nedostatkom slovenských kníh.

Zdroj: Slovenský denník, roč. 3, č. 284, 8. september 1920, s. 3.

Otázky:

  1. Štruktúra osvetovej činnosti bola na Slovensku pripravovaná „s ohľadom na zvláštne pomery slovenské“. V čom boli v roku 1920 pomery na Slovensku špecifické v porovnaní s českými krajinami?
  2. V texte vyhľadajte informácie, ktoré potvrdzujú, že sa v oblasti organizácie osvety v (Česko)Slovensku zachovávali demokratické princípy.
  3. Vyhľadajte informácie o Karolovi Kálalovi. Prečo bol označený ako „priateľ Slovákov“?
  4. Aké typy podujatí mali byť na Slovensku organizované a prečo?
  5. Vyhľadajte informácie o knižnici vo svojom (alebo blízkom) meste, kedy bola založená?
  6. Vyhľadajte znenie zákona Zákon č. 67/1919 Zb, zákona č. 430/1919 Zb. a zákona č. 80/1920 Zb. a pokúste sa zhodnotiť ich význam v kontexte osvetovej politiky na Slovensku. Použite napr. aspi.sk
  7. V texte sa spomínajú „referáty“. O akú inštitúciu išlo. Pokúste sa zistiť viac.

Zaradenie do tematického celku: Slovensko s Československej republike; časť Pravidlá demokratickej politiky; a časť Svetlé a tienisté stránky ČSR.

VYSVETLENIE/KONTEXT

Po vzniku Československej republiky bolo prijatých niekoľko zákonov, ktoré boli venované oblasti kultúry, osvety. Osveta bola zaradená medzi priority štátu, tak ako to deklaroval zákon č. 67/1919 O organizovaní osvetových kurzov občianskej výchovy (tzv. osvetový zákon), zákon č. 430/1919 o verejných obecných knižniciach (tzv. knižničný zákon) a zákon č. 80/1920 o obecných pamätných knihách. Na základe týchto právnych noriem sa vytvárali centrálne a regionálne osvetové inštitúcie. V oblasti kultúrnej a osvetovej činnosti sa mala dosiahnuť premyslená a systematická práca. Predchádzajúcich dekádach tieto úlohy, bez výraznejšej koordinácie, plnili rôzne spolky a združenia. Po vzniku ČSR štát uznal význam osvetovej činnosti a začal s koordináciou. Kurzy občianskej výchovy mali zabezpečiť pochopenie aktuálnych politických pomerov, informovať a vzdelávať v oblasti občianskych práv a povinností a informovať o fungovaní štátu. Zákon 430/1919 zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji knihovníctva. Ukladal povinnosť zriadiť knižnicu v každej obci. Každá knižnica mala mať výpožičné oddelenie aj študovňu, vo väčších mestách aj kvalifikovaného knihovníka. Pamätal aj na knižnice v národnostne zmiešaných oblastiach. Išlo o prelomový zákon, ktorý vyvolal aj veľkú odozvu v zahraničí a stal sa vzorom pre knižničné zákony pripravované v ďalších krajinách. Zákon o obecných pamätných knihách (kronikách) nariaďoval každej obci viesť kroniku. Zápisy do nej robil kronikár, ktorého určilo obecné zastupiteľstvo. Dohľad na vedením kroniky mala mať komisia. Kroniky miest a obcí sú aj v súčasnosti cenným zdrojom informácií a mestá a obce pokračujú v tradícii kronikárskych záznamov. Implementácia noriem v slovenskom prostredí narážala na početné komplikácie. V roku na Slovensku stále prebiehali ozbrojené boje (tzv. boj o Slovensko), nejasná bola aj hranica územia až do podpisu Trianonskej mierovej zmluvy 4.6.1920. Následne bol zrejmý nedostatok kvalifikovaných pracovníkov ktorí by mohli prácu na poli osvety prevziať, jazykové problémy, nízka vzdelanostná štruktúra a ďalšie. Realizácia zákonov bola v slovenských pomeroch odložená aj o niekoľko rokov. Tradícia a súčasná štruktúra osvetových pracovísk na Slovensku nadväzuje a vychádza z vyššie uvedených právnych noriem.

PREČÍTAJTE SI: