Slávnostné zahájenie Ľudových kurzov ruštiny v Pražskom kraji

PRAHA 31. októbra (RP)

Za veľkej účasti verejnosti boli v utorok večer v Národnom dome v Prahe-Vinohradoch otvorené Ľudové kurzy ruštiny v Pražskom kraji. O ich význame prehovoril minister techniky prof. Emanuel Šlechta, ktorý vo svojom prejave zdôraznil, že Ľudové kurzy ruštiny, ktorých sa minulý rok zúčastnilo takmer 350.000 občanov, boli jednou z najúspešnejších akcií. Zväz čs.-sovietskeho priateľstva, ktorý spolu s ROH a štátnou starostlivosťou osvetovou tieto kurzy organizoval, zaslúžil sa tým nielen o významné vzdelanie našich najširších ľudových vrstiev, ale položil tým ešte pevnejšie základy nášho priateľstva k Sovietskemu zväzu a k sovietskemu ľudu.

Dnes pristupujeme k otvoreniu tohtoročných kurzov ruštiny. Deje sa tak v posledných dňoch príprav k II. Zjazdu čs.-sovietskeho priateľstva a v predvečer 33.  výročia Veľkej októbrovej revolúcie. Preto i dnešný deň je už jednou z osláv, ktorou český a slovenský ľud vyjadruje svoju vďačnosť Sovietskemu zväzu, ktorého hrdinná armáda našu zem oslobodila.

V závere svojho prejavu vyslovil minister presvedčenie, že Ľudové kurzy ruštiny privedú ďalších nadšených spolupracovníkov do Zväzu čs.-sovietskeho priateľstva  a pomôžu tak utužovať naše priateľstvo so Sovietskym zväzom.

Zástupca veľvyslanectva Sovietskeho zväzu P. G.-Krekotěn hovoril o význame a kráse ruského jazyka a prial účastníkom k odštartovaniu Ľudových kurzov ruštiny mnoho úspechov. Zo slávnostného otvorenia, ktoré po prejavoch pokračovalo kultúrnym programom, odoslali účastníci kurzov pozdravný list II. zjazdu ZČSP.

Zdroj: Rudé právo, 1. 11. 1950, s. 5.

Zaradenie do tematického celku: Slovensko v komunistickom Československu

Otázky:

• Čo to boli tzv. Ľudové kurzy ruštiny? Informácie, ktoré nedokážete vyčítať z prameňa, nájdete v nižšie uvedenej literatúre alebo na internete.
• Kto mohol mať záujem na tom, aby sa čo najviac ľudí učilo ruský jazyk?
• Prečo sa v Československu v roku 1950 malo pripomínať 33. výročie Veľkej októbrovej revolúcie,  hoci sa táto udalosť odohrala mimo vlastného územia neskoršieho štátu?
• Vojská ktorých krajín sa podieľali na oslobodzovaní Československa počas druhej svetovej vojny? Zamyslite sa, prečo sa v článku spomína ako osloboditeľská armáda len tá sovietska.  
• V aký deň oslavujeme koniec druhej svetovej vojny? Bolo to tak aj v roku 1950, z ktorého pochádza tento článok? Prípadné nezrovnalosti vysvetlite.

Ďalšia literatúra:

HASAROVÁ, Zuzana. Ruština bola prostriedkom rozširovania sovietskeho vplyvu. In HistoryLab, 2021. Dostupné na internete: < https://historylab.dennikn.sk/20-storocie/rustina-bola-prostriedkom-rozsirovania-sovietskeho-vplyvu/>

HASAROVÁ, Zuzana. Snahy o jazykové ovládnutie stredoeurópskej krajiny – počiatky Ľudových kurzov ruštiny v Československu. In Historický časopis, 2022, roč. 70, č. 3, s. 429-459.

HRBEK, Jaroslav – SMETANA, Vít et al. Draze zaplacená svoboda: osvobození Československa 1944–1945 (sv. 1). Praha, 2009, 351 s. KOKOŠKA, Stanislav – MARŠÁLEK, Zdenko – SMETANA, Vít et al. Nultá hodina? Československo na jaře 1945 ve strategických souvislostech. Praha, 2011, 255 s.