Spoločný prejav slovenských spisovateľov

Prvý kongres slovenských spisovateľov zišiel sa v dobe, ktorá ťarchou svojich životných osudových problémov vyžaduje aj od nás jasné a burcujúce slová.

Nehľadiac na našu rôznorodosť v tvorčích, ba i myšlienkových oblastiach,  hovoríme jedným hlasom: Slovenskí spisovatelia zostávajú verní borbe za slobodu a veľké ideály ľudstva, ktoré pomáhali tvorcom našej kultúry zabezpečiť národný dnešok. Sme odhodlaní brániť vydobytie hodnoty slobody, nech už by po nich siahali barbarský nepriateľ, alebo jeho spojenci  tu, či v zahraničí. Budeme tak robiť v priateľskej družbe so spisovateľmi českými, nám najbližšími, ako rovní s rovnými. Cítime spoluzodpovednosť za osud nášho československého štátu a slovenského národa, a preto budeme počúvať  na jeho hlas a volanie po šťastí a novej ľudskosti. Chceme, aby naša literárna práca bola v súlade s túžbami ľudu za sociálnou slobodou a spravodlivosťou, lebo v ich uskutočnení vidíme najlepšiu zábezpeku vydobytých hodnôt a tvorenie ďalších podmienok pre vzrast literatúry a kultúry.

V tom je naše historické poslanie, tým včleňujeme slovenský národ do svetového, kultúrneho  a spoločenského dejstvovania a staviame ho na stranu kultúrnej pokročilosti veľkých národov.

Trenčianske Teplice, 1. júna 1936

Dr. Ján Jesenský; Laco Novomeský; Dr. Alexander Matúška; Jozef Gregor-Tajovský; Hana Gregorová; Dr. Anton Štefánek; Valentín Beniak; Ivan Horváth; Janko Alexy; Šára Alexy Buganová; Fraňo Kráľ; Dr. Emil Boleslav Lukáč; Daňo Okáli; Emil Rusko; Koloman Geraldini; Michal Chorváth; Kazimír Bezek; Dr. Rudo Brtáň; Ľudo Mistrík-Ondrejov; Ilia J. Marko; Dr. Ján Húsek; Božena Križanová; Dr. Matúš Kavec; Ľudmila Križanová; Pavel Tomko; Milo Urban; Ján Smrek; Tido J. Gašpar; Maša Haľamová; Zuzka Zguriška; Rudolf Dilong; Dr. Milan Pišút; Ján Hrušovský; Fedor Ruppeldt; Dr. Andrej Mráz; Elo Šándor; Dr. Andrej Kostolný; Ferdinand Gabaj; Štefan Gráf; Dr. Stanislav Mečiar; Ing. Dobroslav Chrobák; Dr. Vlado Wagner;  Dr. Gejza Vámoš; Lea Mrázová; Dr. Ján Marták; M. Rázusová-Martáková; Štefan Letz; Dr. Henrich Bartek; Belo Letz; Margita Figuli; Ján Rob Poničan; Jeden nečitateľný podpis

Zdroj: Elán: Mesačník pre literatúru a umenie, ročník 6, jún 1936, s. 2.

Zaradenie do tematického celku: Slovensko v Československej republike; časť Svetlé a tienisté stránky ČSR; Demokracia vs. totalita: Európa medzi svetovými vojnami; časť Nástup fašizmu v Taliansku a národného socializmu v Nemecku.

Otázky:

  1. Ktoré medzinárodné udalosti/súvislosti tridsiatych rokov 20. storočia mohli u účastníkov Kongresu slovenských spisovateľov vyvolávať obavy, kvôli ktorým bolo treba „…jasné a burcujúce slová“?
  2. Ako sa vyjadrovali o slovensko-českých vzťahoch? Prečo považovali za potrebné takýmto spôsobom verbalizovať svoje stanovisko?
  3. Medzi podpismi identifikujte spisovateľov, ktorých poznáte zo slovenskej literatúry a pokúste sa ich zaradiť do literárnych smerov. Pokúste sa zhodnotiť, aké ideové, vekové, literárne či konfesionálne bolo spektrum signatárov.
  4. Identifikujte pasáž, v ktorej sa signatári prihlásili k demokratickým hodnotám a spoločnému štátu Čechov a Slovákov.
  5. Viacerí signatári boli v rôznych obdobiach politicky aktívni, napr. Janko Jesenský, Laco Novomeský, Anton Štefánek; Tido J. Gašpar; Milo Urban a ďalší. Zistite podrobnosti o ich politickom angažovaní.

KONTEXT/VYSVETLENIE:

Obdobie Československej republiky (1918 – 1938) umožnilo tvoriť a realizovať sa silnej generácii slovenských spisovateľov. Konfesionálne, generačne, národnostne  aj ideovo išlo o rôznorodú skupinu. Napriek tomu vznikla potreba spoločného stretnutia a diskutovania o aktuálnych problémoch. V januári 1936 sa v stavovských periodikách objavila výzva na zvolanie Kongresu slovenských spisovateľov. Inšpirácia prichádzala zo zahraničia, kongresy a zjazdy spisovateľov sa konali v júni 1935 v Paríži či v auguste 1934 v Moskve. Výrazným impulzom bola medzinárodná situácia. V Nemecku už bol kancelárom  Adolf Hitler, totalitné a autoritatívne režimy sa dostávali alebo už boli pri moci vo viacerých európskych krajinách. Bojovalo sa v Etiópii, napätá bola situácia v Španielsku, remilitarizáciou Porýnia Hitler porušil Versailleskú mierovú zmluvu bez toho, aby boli voči nemu uplatnené výraznejšie sankcie. Zjavná bola radikalizácia politického života doma aj v zahraničí.

Organizáciu a program plánovaného kongresu mal na starosti Výbor Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci s DAVom v zložení Janko Jesenský, Emil Boleslav Lukáč, Gejza Vámoš, Andrej Žarnov a Ján Poničan. Podujatia sa zúčastnila početná delegácia českých spisovateľov, ale aj známy sovietsky básnik Iľja Ehrenburg. Na podujatí odznelo 14 referátov, ktoré boli už v predstihu zverejnené v časopise Slovenské smery, aby na kongrese bol dostatočný čas na diskusiu. Referáty sa týkali postavenia slovenského jazyka, postavenia kultúry, vzťahu kultúry a politiky aj medzinárodných prepojení.  V oficiálnych aj neoficiálnych rozhovoroch prítomní odmietli čechoslovakizmus,  avšak prihlásili sa k spoločnému štátu. Na záver bol prijatý manifest hlásiaci sa k demokratickým hodnotám a k spoločnému štátu. Slovákov označil za rovnoprávnych s Čechmi, avšak zotrval na platforme spoločného štátu. Manifest podporil univerzálne hodnoty slobody, ľudskosti a sociálnej spravodlivosť. Kongres a prijatý manifest poukazuje na reakciu slovenskej kultúrnej elity na politické dianie doma a v zahraničí a zároveň započal tradíciu zjazdov slovenských spisovateľov, ktoré aj v nasledujúcich dekádach reagovali na aktuálne dianie a impulzy (napr. Zjazd Zväzu slovenských spisovateľov v apríli 1963).

PREČÍTAJTE SI: