Rozhovor s dramaturgom a režisérom SND Ferdinandom Hoffmannom

V ostatnom čísle Slovenských pohľadov bol uverejnený úryvok z novej veršovanej hry Jánošík od M. Rázusovej- Martákovej a skoro súčasne sme sa dozvedeli, že slávnostná premiéra tejto hry bude 14. marca v rámci programu osláv štátneho sviatku. Zaujímavé je, že verejnosť sa dozvedela o novom Jánošíkovi pomerne veľmi neskoro a to tiež iba z veľmi skúpych zpráv, ale posudzujúc podľa uverejneného úryvku a podľa doterajších autorkiných prác, ide o dielo, ktoré bude mať v slovenskom kultúrnom živote význam prvotriedny. Preto vyhľadali sme dramaturga a režiséra Slovenského národného divadla, Ferdinanda Hoffmanna, keďže on túto hru režíruje, a dali sme mu niekoľko otázok.

Nová hra s Jánošíkovskou témou, ktorá odjakživa zaujímala nielen naše literárne kruhy, ale i širokú verejnosť, sa očakáva s veľkým záujmom. Povedzte nám niečo o tejto hre.

Martáková so širokou historickou znalosťou spracovala svojho Jánošíka, a práve to jej umožnilo, že táto hra nie je len hrou o Jánošíkovi, ale nie o veľa viac. Je to hra o začiatkoch mocného sociálneho boja, ktorý Európa ešte i dnes prežíva a ktorý sa ešte podnes neskončil. Už týmto faktom zmocnila sa jej jánošíkovská legenda, v ktorej zbojník neoberá len bohatých a dáva chudobným, nemeria len súkno od buka do buka a nie je iba pomstiteľom krívd, páchaných výsadnou privilegovanou vrstvou na poddaných. Ale ako vidíte, celkom nová peršpektíva, v ktorej zbojníci , akých poznáme z ľudového a z doterajšieho literárneho podania, dostávajú celkom novú tvárnosť lebo sú vlastne – hoci neuvedomelými, ale predsa len – priebojnými priekopníkmi takého sociálneho poriadku, čo do stredu svojho záujmu kladie starosť o najnižšie vrstvy ľudu.

Martákovej hra je teda veľmi aktuálne, mohli by sme povedať, že moderná.

To áno. V tom najopravdivejšom slova smysle je Martákovej hra moderná i aktuálne, a to najmä v tom, že ak sa dnes bojuje za spoločenský poriadok, v ktorom sa uplatní právo na prácu i odmenu, v Martákovej hre vidíme akýsi predstupeň tohto boja, v ktorom Jánošík i zbojníci bojujú o právo na život sám.

To sú veľmi hlboké myšlienky, ale vyjadrený je v nich problém svetový. Preto radi by sme vedeli, v čom okrem témy prejavuje sa slovacita v tejto novej dráme.

V čom je dráma naozaj slovenská, je to demonštrácia mocnej socvializačnej túžby, ktorá od pradávna vyviera z duše slovenského ľudu. S tu bola zachytená túžba po uplatnení sa spravodlivého sociálneho poriadku, aký v predstave ľudu až podnes zanechala Jánošíkovská legenda, koreniaca hlboko v podstate slovenského národného génia. A – ako som už čiastočne naznačil – týmto došla autorka k novému ponímaniu zbojníctva jánošíkovského typu nie ako desorganizujúceho a rozkladného živlu, ale ako zámerne organizovaného nového spoločenského poriadku, čo vidíme najmä na celkom novo poňatej scéne Jánošíka so študentom Adamom Kollárom, neskúr profesorom a kráľovským bibliotekárom vo Viedni, ktorému Jánošík odovzdáva ideu tohto boja, aby mu on dal vyššiu formu a viedol ho ďalej.

Nezaťažuje táto myšlienková hĺbka dramatickú nosnosť hry?

Bojujúca myšlienka alebo boj o myšlienku je vždy dramatický. V našom prípade poznanie historických prvkov umožnilo autorke popri hrdinovi diela postaviť i veľké množstvo efektných epizodných postáv, ktoré sa dostávajú do styku so svetom zbojníkov. Umelecká syntéza prvkov historických s prvkami ľudového podania dávajú pôvabný kolorit celej tejto veršovanej dráme, ktorá – hoci je na spôsob romantických hier komponovaná, je najmodernejšia v pravom slova smysle.

A čo by ste nám mohli povedať o formálnej stgránke tejto hry? Najmä o verši by sme sa radi niečo dozvedieť.

Áno, lahodný, plynný a javištne srozumiteľný verš, ktorá svojou poetičnosťou len podporuje scénickosť diela, môžeme pokladať za veľkú prednosť tejto drámy. Hra je rozdelená na päť dejstiev, z ktorých jednotlivé sú nazvané: 1. Požiar, 2. Zbojník, 3. Závet, 4. Vražda, 5. Svitanie. Všeobecné možno povedať, čo sa technickej stránky hry týka, že je postavená bezvadne. Charakteristika osôb je majstrovsky prekreslená, i keď verš dáva menej príležitostí k tomu, ako próza a rozvrh deja je spravený na základe klasických princípov stavby dramatického diela.

A prezradíte nám niečo i o obsadení?

Keďže ide o podstatne iné poňatie Jánošíka, aké sa v našich predstavách tradične zachovalo, aby sa tieto predstavy nepreniesli i do tohto predstavenia, hlavná úloha Jánošíka sverená bola Mikulášovi Hubovi. V hre je inak zamestnaný celý súbor a možno povedať, že každý herec usiluje sa vytvoriť svoju úlohu najdokonalejšie.

Čo by ste nám chceli ešte povedať?

Pre javištnú realizáciu tohto diela, ktorého význam – zdá sa – len budúce generácie náležite ocenia, bolo treba rátať nielen s dôkladným štúdiom, ale i výtvarnej složke predstavenia prikladá sa nemalý význam. Sme radi, že sa nám podarilo získať akad. maliara prof. Martina Benku, ktorého malebné dekorácie obecentsvo uvidí. Funkciu poradcu pri starosti o kostýmovú výpravu osobne prevzal na seba Dr. Jozef Cincík, referent Matice slovenskej.

Ako vidím, je to veľká starosť a námaha, naštudovať takúto hru.

Pre nás divadelníkov nie je to starosť, ani práca, nacvičiť takúto hru, ale radosť. Predovšetkým radosť, že i v slovenskej literatúre a zo slovenského prostredia dostala sa nám do rúk hra, ktorá v porovnaní s inými svetovými dramatickými prácami čestne obstojí. Azda nebude nemiestne spomenúť ju spolu s menami, ako je slávny Rostandov Cyrano z Bergeracu alebo Hugov Hernani, ktoré autorka Jánošíka tak básnicky pretlmočila do slovenčiny. Nuž a takéto dielo inscenovať, hrať v takejto hre, môže byť len radostné. Ale o tom vari netreba ani hovoriť, keďže 14. marec sa blíži a čoskoro budete mať možnosť presvedčiť sa o všetkom, čo som vám povedal.   

Zaradenie do tematického celku: Kultúrny, sociálny a hospodársky život na Slovensku.

Otázky a úlohy:

1. Čo vieš o Jánošíkovi ako historickej postave?
2. V čom sa odlišovala historická skutočnosť od predstavy tejto osobnosti a jej života v diele Márie Rázusovej-Martákovej? Pokús sa zistiť, prečo došlo k takémuto posunu vo vnímaní úlohy a života Jánošíka v danom období.
3. Našiel by si v článku (a teda aj Martákovej diele) nejaké faktografické chyby?
4. Do akých súvislostí sa snaží v rozhovore dramaturg a režisér Hoffmann zaradiť hru a hlavného hrdinu? Aký mal na to dôvod?
5. Zisti viac o novinách, v ktorých bol článok publikovaný. Kto ich vydával a kedy? Na tieto noviny slúžili? Možno články v nich považovať za objektívne? Svoje závery podporte argumentáciou.

Gardista, 2. 3. 1941, s. 12.