„Prijímanie nových chovancov.

Do remeselných dielní ústavu prijímajú sa chovanci do 15. roku veku po celý rok. K žiadostiam za prijatie, zaslaným riaditeľstvu, musí byť pripojeno:

1. rodný list slepca,

2. domovský list jeho,

3. svedectvo lekárske, že okrem slepoty je telesne a duševne zdravý a netrpí chytľavou nemocou alebo padúcnicou,

4. svedectvo chudoby alebo výkaz o majetkových pomeroch rodičov.

(…) Väčšina našich chovancov postúpila do dielenského ústavu zo štátnej ústavnej školy, v ktorej sa výchova berie smerom rodinným. Deti vedené sú ku práci a učeniu, k poznaniu svojich povinností a tým k účelnému životu. Zobudiť v nich radosť zo života a uspôsobiť ich k samostatnej a počestnej práci, je snahou ústavnej školskej výchovy. Tým istým smerom pokračuje sa aj vo výchove chovancov dielenských. Vštepiť im a utvrdiť ich vo vedomí, že len život čestný a zasvätený práci donáša dobré ovocie a činí človeka váženým a riadnym členom ľudskej spoločnosti, je doplnením tejto školskej výchovy u našich chovancov.“

Otázky a úlohy k prameňu:

1. Deti v akom veku mohli byť prijímané do levočského ústavu?

2. Mohli mať deti umiestnené v levočskom ústave okrem zrakového znevýhodnenia ešte nejaké iné zdravotné znevýhodnenie?

3. K čomu boli deti ústavnou výchovou vedené?